Čím ďalej, tým viac sa mi páči myšlienka mať z webaplikácie jej standalone verziu alebo tzv. 'executable WAR'. Ide o princíp, kedy aplikácia nieje časťou web servera, ale web server je časťou samotnej aplikácie. Nieje to nič nové. Takýto princíp dnes človek nájde u aplikácii ako je Nexus, Jenkins, či GitBlit. Tieto aplikácie majú jednu spoločnú črtu. Na ich rozbeh človeku stači 5 minút. K čomu je to dobre? Denne sa stretávam s frustraciou, že konfigurácia aplikácii je preomplikovaná a človek tak strávi niekoľko hodín len prípravou prostredia, aby spustil aplikáciu. To je bohužial choroba veľkého množstva aplikácii. Pri projekte na ktorom momentálne pracujem, som sa chcel tomuto vyhnuť a použiť princíp, ktorý zvolili aj spomínané aplikácie.

Heureka! Mám pocit, že som po dlhej dobe objavil teplú vodu. Vlákna su super na zvýšenie výkonnosti aplikácii pri rôznych úlohach. Obzvlášť v poslednej dobe naberá konkurentné programovanie na vážnosti. Jeden z problémov však nastáva v momente, keď sú úlohy príliž malé a je ich príliž veľa. V takomto prípade priamočiary prístup 'čo task, to vlákno' performance naopak zhoršuje. System sa zatažuje zbytočným vytváraním veľkého množstva vlákien.

Už som sa na klasický JavaDoc nemohol pozerať. Do dnešneho dňa nemôžem pochopiť prečo s tym nikto nič nerobí. Nielenže klasický JavaDoc vyzera otrasne, čo sa týka vizualu, ale ani nedisponuje tak základnou funkciou, akou je search. Proste v tomto smere Java zaspala. Neospravedlňuje ju ani fakt, že JavaDoc už má zopár rôčkov, pretože už v tej dobe fungovalo výborne Microsoftacke MSDN. Hoci MS je aký je, MSDN mali naozaj vymakané.Chvalabohu je JavaDoc po programátroskej stránke navrhnutý celkom rozumne a dovoluje meniť to, akým spôsobom bude dokumentácia prezentovaná pomocou tzv. Docletov. Väčšina Docletov cez ktoré som prešiel však riešila len minimum vecí.